Plánovali sme už pred dvoma rokmi, no potvora Covid nám všetky naše plány prerušil, až…až konečne nastal čas, keď sme si mohli užiť všetky krásy spojené s touto cestou.
Prvá zastávka nášho plného autobusu bola Špania dolina. V pláne bolo prejsť sa po Malom banskom okruhu, no zrejme sme presne netrafili, lebo sľubovaná ľahká náročnosť nám dala poriadne zabrať a nie a nie dôjsť do cieľa. Sezóna ešte nezačala a tak sme sa nedostali ani do Klopačky, či do Múzea.
Čítať viac: Na Prednej hore boli smeNevadí, slniečko hrialo a tak sme sa dosýta kochali krásou okolia, rozkvitnutou prírodou a funeli hore strmým svahom na začiatku Barborskej cesty (zistili sme neskôr).
Nakoniec sme si v obchodíku na námestí kúpili magnetky, ochotná krčmárka nám ponúkla kávu aj napriek tomu, že ešte bolo zatvorené a v plnej kráse sa nám predstavil Banícky orloj znázorňujúci špaňodolinskú baňu a ťažký banícky život v nej.
Viac fotočiek zo Španej doliny TU
Naša cesta pokračovala a hlad nás zastavil v motoreste Tomi , kde nám síce chutilo, ale sklamala nás zmätočná obsluha a účtovanie.
Do cieľa sme dorazili tesne pred treťou. Rekreačný areál Predná hora nás vítal s otvorenou náručou (však na nás čakali dva roky) a niektorí nedočkavci hneď po ubytovaní využili jeho wellness služby.
Počasie sa tvárilo mrzuto a tak sme vychýrené sysľovisko najprv obišli, aby sme si vyzdvihli vopred objednané populárne Muránske buchty, no keďže sme prišli priskoro, museli sme si na ne počkať.
Ochotná pani predavačka nám pohotovo vybavila sprievodkyne do neďalekého Múzea Muráň, ktoré sa nachádza v budove starej rímskokatolíckej fary a skvelá pani z mestského úradu (originál sprievodkyňu sa tak rýchlo nepodarilo zohnať) nám vskutku pútavo porozprávala dejiny obce, hradu Muráň jeho pánov, o muránskej keramike a ďalších zaujímavostiach obce Muráň a jej príťažlivom okolí.
Buchty boli skvelé a kým sme sa do nich mohli zahryznúť, museli sme ich nechať vychladnúť. Počasie sa umúdrilo a tak padlo rozhodnutie predsa len ísť pozrieť Sysľa pasienkového a jeho kamošov. Sysľovisko Biele vody nás milo prekvapilo najmä jeho obyvateľmi, ktorí si na prítomnosť človeka zvykli tak, že mu doslova žerú z ruky a to aj viaceré sysle naraz.
Mali sme šťastie, lebo lúka ich bola plná a mali pri sebe aj kamarátov somárikov. Niektorí z nás im potravu priniesli, no mali sme možnosť zakúpiť slnečnicové semienka aj v stánku na lúke.
Viac fotočiek zo sysľoviska TU.
Stretnutie s týmito milými tvormi nám urobilo náladičku na spiatočnú cestu domov.
DENNÉ CENTRUM PRE DÔCHODCOV Ružomberok 